Krytý nákladný dvojnápravový vozeň č. 35 TEVD (výrobca, rok výroby a výrobné číslo sú neznáme, s ručnou brzdou) vznikol pravdepodobne rekonštrukciou z nízkostnného oplenového úzkorozchodného vozňa. Vozeň má rázvor 2,9 m, vlastnú hmotnosť 5 t a ložnú váhu 6 t. Jeho spodok i kostra skrine sú vyhotovené z navzájom znitovaných oceľových valcovaných profilov. Obklad skrine s jedným párom posuvných dverí je vyhotovený z vodorovne uložených perejok z mäkkého dreva Prostredníctvom listových pružníc a jednodielnych klzných ložísk vozeň spočíva na nápravách s odlievanými hviezdicovými obručovými kolesami. Stredový nárazník je kombinovaný s nepriebežným tiahlom. Podlaha vozňa je zhotovená z priečne uložených fošní. Kostra strechy je vyhotovená z profilovej valcovanej ocele s drevenými kružinami, dreveným debnením a krytom z pozinkovaného plechu. Charakteristickým znakom vozňa je brzdárska plošina na úrovni podlahy vozňa. Vozeň sa evidencii TEVD objavil roku 1934 v nadväznosti na zvýšenú potrebu dopravy stavebného materiálu, kusových zásielok a rýchlotovaru na TEVD. Prevdepodobne bol zakúpený od firmy Laufer, ktorá sa zaoberala nákupom a predajom železničných vozidiel. Jeho pôvodným pôsobiskom bola zrejme úzkorozchodná Gelnická dráha alebo montánnej dráhy Markušovce – Bindt. Pôvodne išlo zrejme o nízkostenný oplenový vozeň s rázvorom 2 700 mm a rozchodom 1 000 mm, s ručnou brzdou na jednej plošine a so stredným nárazníkom na úrovni čelníku. Úpravu vozňa vykonali pravdepodobne dielne TEVD v Poprade. Rázvor bol pritom zväčšený na 2 900 mm, pričom ale priečniky zostali v pôvodnej polohe. Tiahlo bolo premiestnené z úrovne čelníku pod čelník. Vozeň niesol pôvodne číslo Z 35 TEVD. Po zaradení do označovacieho systému ČSD obdržal vozeň označenie Z/u 2044. Roku 1969 bol vozeň zaradený do pomocného vlaku a označený ko PV 265 (údaje Železnice 0/1992, str. 9 – 11). Vozeň je uložený v depe Poprad.