Čerpadlo parné Worthington cca 20 kg
Železničná prevádzka a najmä parné rušne spotrebovávali veľa vody. Už od počiatku boli preto vodárne neodmysliteľnou súčasťou železničného prostredia. Vodu zo studní čerpali do vodojemu, alebo priamo do rušňa rôzne typy čerpadiel. Vo väčších vodárňach išlo o pomerne výkonné agregáty, využívajúce ako zdroj pary stabilnú kotolňu. Pre dopĺňanie odparenej vody v tejto kotolni slúžili rôzne typy napájačiek. Ako napájčky sa vedľa prúdových čerpadiel používali piestové pumpy typu Wothington.
Parné čerpadlo Worthington patrí do skupiny tzv. priamočinných čerpadiel, kde piest vodnej pumpy a piest parného stroja je namontovaný na spoločnej piestnici a kde nie je pre stabilizáciu chodu stroja použitý zotrvačník. Tieto čerpadlá vynikajú mimoriadnou jednoduchosťou a nenáročnosťou v prevádzke. Prvé čerpadlo využívajúce predmetnú myšlienku postavil v Nemecku v 30. rokoch 19. stor. konštruktér Dr. E. Alban, zariadenie sa však neujalo. Živnou pôdou pre túto jednoduchú konštrukciu sa napokon stala Amerika. Tu skonštruoval H. R. Worthington prvé jednočinné čerpadlo s jedným parným a jedným vodným piestom (tzv. simplexné usporiadanie) roku 1840, patent získal 7.9.1841. Parný rozvod tu bol riadený narážkami na piestnici, pohyb posúvača bol urýchľovaný zvláštnym perom, zabezpečujúcim rýchle a isté prestavovanie posúvača. K významnému zdokonaleniu došlo roku 1857, kdy Worthington skonštruoval tzv. duplexné čerpadlo (ide o dve paralelne spojené simplexné čerpadlá s fázovým posunom pohybu ich piestníc o 90°), kde pohyb posúvača jedného parného stroja je odvodzovaný od pohybu piestnice druhého parného stroja.
Predmetné čerpadlo reprezentuje dopluxný variant. Bolo použité ako napájačka v strojovni vodárne Nové Zámky. Zariadenie sa používalo pravdepodobne od začiatku 20. stor. až do ukončenia parnej prevádzky v 70. rokoch 20. stor.
