Žeriav zauhľovací Teudloff
Zauhľovací dvojkomorový výťah Teudloff typu ZV 2(r.v. pravdepodobne 1959, výrobca ČKD Praha) je zariadenie na zbrojenie parných rušňov uhlím. Dvojkomorové zauhľovacie výťahy systému Teudloff sa na území bývalého Československa objavili za Rakúsko-Uhorska (výrobky firmy Teudloff & Dittrich AG Wien), na Slovensku sa však začali používať pravdepodobne až po 1. sv. vojne. Zavádzali sa v depách, v ktorých sa dovtedy zbrojilo uhlie ručne pomocou prútených košov a v depách, v ktorých už inštalované mechanické zariadenia (napr. výťah pre zbrojenie košmi systému Berger) neboli dostatočne výkonné. V roku 1927 používali ČSD v depách už 56 dvojkomorových výťahov. V Československu ich vyrábali podľa rakúskeho vzoru predovšetkým firmy ČKD a Vosáhlo a spol. V období 2. sv. vojny sa začali zavádzať aj jednokomorové prevedenia výťahov. V povojnovom období v dôsledku zvýšenia prepravných výkonov na železnici sa stali v mnohých depách výkonovo nepostačujúcimi a tak sa pristúpilo k zvyšovaniu počtu zariadení (zavedenie druhého, resp. tretieho žeriavu v depe), alebo sa zaviedli nové modernejšie a výkonnejšie zariadenia (portálové žeriavy, zauhľovacie žeriavy nemeckej firmy Kirow a pod.) a zauhľovacie výťahy sa stali doplnkovými. Ich nevýhodou bol totiž pomerne nízky denný výdaj uhlia (300 - 350 t/deň) a vysoká potreba personálu. Výťah typu ZV 2 tvorí samonosná oceľová konštrukcia výšky 10,6 m pozváraná z valcovaných profilov ohradená pletivom. Na vrchu je krytá zaoblenou strechou z vlnitého plechu. V konštrukcii sa v dvoch šachtách uzatváraných padacími bariérami pohybujú zvárané oceľové klietky pozostávajúce s priamobežného rámu a sklopnej plošiny s koľajničkami pre vozík. Vozík je v klietke zaistený bezpečnostnou záchytkou a poistnou uzáverou. Klietka je vedená v šachte vodiacimi lištami z profilovej ocele, ktoré sú na vrchu upravené tak, že pri ďalšom pohybe klietky nahor sa sklápa plošina s vozíkom a obsah vozíka sa vysype cez plechovú násypku do tendra rušňa. Klietka je zavesená na lane s priemerom 140 mm pomocou excentrických zachycovačov. Klietky sa vo výťahu pohybujú kyvadlovo – vždy pri zdvíhaní jednej klietky sa druhá spúšťa. Výťah je vybavený výťahovým strojom s 20 drážkovým bubnom s priemerom 600 mm. Z bubna vedie nosné lano cez 3 prevádzacie kladky na obidve klietky. Pohon výťahového stroja je zabezpečený elektromotorom s výkonom 5,6 kW. Výťahový stroj má čeľusťovú brzdu ovládanú elektromagnetom. Strojovňa výťahu je umiestnená v krytej oplechovanej búde v jednej tretine výšky výťahu, prístup k strojovni je schodíkmi. Uhlie sa z uhoľnej skládky prepravovalo v manuálne tlačených vozíkoch po drážke s rozchodom 600 mm. Pred každou šachtou výťahu bola malá točňa, na ktorej sa otáčali vozíky pred zatlačením do klietky, resp. po vytiahnutí z klietky. Dvojnápravové vozíky mali bočný profil tvaru lichobežníka, ktoré pojali cca 400 - 500 kg uhlia. Predmetný zauhľovací výťah bol do zbierok MDC získaný 1.7.2001 od SŽKV Bratislava Rušňové depo Leopoldov. Pochádza z depa Leopoldov, kde bol inštalovaný pravdepodobne koncom 50. rokov 20. storočia. Tam bol vedený pod inventárnym číslom 2179. Fyzicky bol výťah v depe Leopoldov demontovaný a odvezený do Bratislavy dňa 14.11.2001. Tam bolo v roku 2007 začaté jeho reštaurovanie do vystavovateľného stavu. Dňa 24.4.2008 bola zreštaurovaná konštrukcia spolu s klietkami osadená v expozícii Železničného múzea v starom depe Bratislava východ, a to aj vďaka sponzorskej podpore Ing. Boda Hauswalda, ktorý zabezpečil základy pre výťah.
