Drezína štvorkolesová ručná
V celom 19. a i v prvej polovici 20. storočia, kedy železnica bola prakticky jediným pozemným dopravným systémom, kedy železničná trať bola v určitej oblasti často jedinou existujúcou komunikáciou a kedy na šírej trati malo svoje pracovisko ešte významné množstvo železničných zamestnancov, existovala pomerne častá potreba služobnej dopravy jednotlivcov alebo malého počtu osôb medzi stanicami a pracoviskami na šírej trati (napr. inšpekčné jazdy traťmajstrov, kontrolné cesty úradníkov na rozostavaných tratiach, pri mimoriadnostiach apod.). Pre tieto účely boli už od vzniku železníc stavané ľahké koľajové vozidlá, poháňané ľudskou svalovou silou. Ich ľahká stavba umožňovala odstrániť ich prakticky kdekoľvek silami obsluhy z trate a uvoľniť ju tak pre vlakovú dopravu. Prvé konštrukcie z druhej tretiny 19. stor. uplatňovali pohon pákami, vahadlami alebo rumpálom. Vynález článkovej reťaze v 80. rokoch 19.stor. stál na počiatku výroby velocipédových drezín, poháňaných bicyklovými šliapadlami. Ďalšou technickou novinkou v ich konštrukcii sa stali valivé ložiská, výrazne znižujúce ich jazdné odpory. Tieto vozidlá dokázali dosiahnuť rýchlosť až 30 km/hod. Prvé velocipédové drezíny boli skoštruované v Nemecku, ich výrobe v Rakúsku-Uhorsku sa venovali firmy Ringhoffer Praha, Wohanka Příbram, Liman a Petzold Viedeň a mnohí ďalší. V rôznych obmenách sa stavali až do druhej polovice 30. rokov 20. storočia.
Základom predmetnej drezíny je obdĺžnikový rám s dvojitými valcovanými pozdĺžnikmi prierezu „L“. Drezína spočíva prostredníctvom liatinových ložiskových domkov s valivými ložiskami v rázsochách rámu a vinutých pružín na dvoch nápravách s vypletanými kolesami s plechovými ráfmi a okolesníkmi. Vpredu rámu je priečne uložená lavica pre dve dopravované osoby. Pohon drezíny prostredníctvom dvoch bicyklových šliapadiel, prevodov článkovými reťazami a reťazovými kolesami zabezpečujú dvaja zriadenci, sediaci na bicyklových sedadlách, umiestnených na trubkových nosičoch uchytených do rámových pozdĺžnikov. Drezína je obrzdená klátikovou brzdou s drevenými klátikmi. Brzdu obsluhujú zvislými pákami zriadenci, poháňajúci drezínu. Ide pravdepodobne o výrobok firmy Wohanka Příbram zo začiatku 20. stor. Z drezíny umiestnenej pôvodne v TO Martin sa zachoval iba rám a kolesá. Tam ju získal v prvej polovici 70. rokov 20. stor. p. Kristián Boldiš, ktorý zachované zvyšky roku 1976 doplnil neautenticky (iba podľa ústneho podania pamätníkov) a vystavil v žst. Sučany.
