Ejektor so sacím košom (z Vrbového)
Železničná prevádzka a najmä parné rušne spotrebovávali veľa vody. Už od počiatku boli preto vodárne neodmysliteľnou súčasťou železničného prostredia. Vodu zo studní čerpali do vodojemu, alebo priamo do rušňa rôzne typy čerpadiel. Medzi najrozšírenejšie typy parných čerpadiel najmä v menších vodárňach patrili prúdové ejektorové čerpadlá. Ich prvoradou výhodou bola jednoduchosť – tieto čerpadlá nemali žiadne pohybujúce sa časti. Tvorí ho liatinové teleso so systémom hubíc, trvale ponorené pod hladinou vody v studni. Na jednej strane do tohto telesa ústi parné potrubie, privádzajúce do zariadenia ostrú paru z kotla rušňa (ten sa k tomuto potrubiu po svojoj pristavení k vodnému žeriavu pripojí prostredníctvom zvláštneho otočného stojanu s teleskopicky vysúvaným parným potrubím pri vodnom žeriave svojím vývodom pary z vlastného parného kotla). Para vstupujúca do ejektora zužujúcou sa hubicou prudko zvyšuje svoju rýchlosť. Tým klesá tlak na výstupe z hubice až pod úroveň atmosférického tlaku a do telesa ejektoru sa cez sací kôš nasáva voda. Tá je kondenzujúcim parným prúdom unášaná do výstupnej hubice, kde v dôsledku poklesu rýchlosti prúdu tlak naopak vzrastá a voda je vytláčaná výtlačným potrubím cez vodný žeriav pri studni do vodojemu vodárne alebo rušňa.
Predmetné čerpadlo bolo použité v studni stanice Vrbové. Zariadenie sa používalo pravdepodobne od roku 1906 (kedy bola postavená železnica Piešťany – Vrbové) až do ukončenia parnej prevádzky v 60. rokoch 20. stor.
