Vodárenský parný kotol (výrobca?, rok výroby 80. roky 19. storočia) je predstaviteľom stabilného stojatého parného kotla, ktorý sa používal v rušňovom vodnom hospodárstve na výrobu pary pre vodárenské parné čerpadlá, ktorými sa čerpá voda do vodojemov vodárni. V menšej miere sa používali aj ležaté kotle. Postupne boli takéto vodárenské sústavy nahrádzané odstredivými čerpadlami s motorovým alebo elektrickým pohonom.
Parný kotol má nitovaný plášť. Je postavený na liatinovom podstavci, ktorý tvorí zároveň popolník. Určený je pre prevádzkový pretlak max. 5,5 atmosfér. Na vrchu kotla sú umiestnené dva pákové poisťovacie ventily, ventilový regulátor a kohút manometra. Vo vrchnej tretine plášťa sa nachádza vodoznak, tri skúšacie kohúty, štítok najnižšieho stavu vody a plniaci otvor. V spodnej časti kotla je vypúšťací ventil, napájacia hlava a oválne pecné dvere. Na dymnici je umiestnený plechový nadstavec, určený na spojenie kotla s komínom.
Vodárenský parný kotol bol do zbierok Múzejno-dokumentačného centra získaný 29.11.1989 od Mechanizačného okrsku Koniarovce. Pochádzal zo zrušenej vodárne v Koniarovciach. Zachoval sa v nekompletnom stave, chýbali poisťovacie ventily, vymývky, uzáver prehliadacieho otvoru, napájacia hlava, rošt, vodoznak, skúšobné kohúty, nekompletný bol vypúšťací kohút. Na kotli je zachovaný mosadzný štítok s číslom 618 a údajom o prevádzkovom pretlaku. Na ňom je pripevnený plechový štítok s vyrazenými nápismi „ČSD OD Nové Zámky“ a „inv.č.“. Na plášti kotla je vyrazený údaj MAV 848. V lete roku 2009 bol kotol zrekonštruovaný do vystavovateľného stavu, boli doplnené niektoré chýbajúce časti. Následne bol umiestnený v expozícii vodárenstva v budove malej vodárne Železničného múzea Bratislava východ.
