Parný nehodový žeriav č. 137 (r. v. 1947, výrobca Škoda, výrobné číslo 1032) patrí do kategórie havarijných železničných žeriavov, určených predovšetkým pre uvoľňovanie trati po nehodách. Používal sa však i stavbách a rekonštrukciách železničných tratí. Jeho hlavný zdvih má nosnosť 50 t, pomocný 15 t. Žeriav bol schopný aj jazdy vlastnou silou, nanajvýš však rýchlosťou 3 km/hod. Poháňal ho reverzný dvojvalcový parný stroj s kulisovým rozvodom a samočinným regulátorom otáčok. Para sa vyrábala v stojatom vodotrubnom kotlíku s prehrievačom a pracovným pretlakom 12,5 baru. Kotol bol umiestnený v zadnej časti otočného dielu a slúžil aj ako protizávažie. Zásobu uhlia a vody viezol žeriav v samostatnom zásobníku, upravenom z rušňového tendra. Dopravu žeriavu vo vlaku umožňoval ochranný plošinový vozeň. Obidve vozidlá sa však na mieste práce od žeriavu odvesili a žeriav pracoval samostatne; voda a zásoba uhlia, potrebná pre tento čas bola umiestňovaná priamo v otočnej časti žeriavu vedľa parného kotla.
Vodný vozeň č. 170 k parnému žeriavu č. 137 (r.v. po 1910, výrobca ?, výrobné číslo ?) je zásobník uhlia a vody pre potreby parného nehodového žeriavu. Pôvodne sa jedná o rušňový nitovaný trojnápravový tender radu 516.0, ktorý v rokoch 1910 – 1917 vyrábali vagónky v Rakúsku, Čechách a Poľsku. Pre použitie s parným žeriavom bol upravený predovšetkým dosadením klasického narážacieho a ťažného ústrojenstva aj na predné čelo. Vozeň slúžil ako zdroj vody a uhlia pre prevádzku žeriavu, pri samotnej práci však bol od žeriavu odvesený, žeriav mal vodu a uhlie potrebné na vykonanie požadovanej práce umiestnené priamo v otočnej časti žeriavu vedľa parného kotla.
Ochranný vozeň č. 41 241 k parnému žeriavu č.137 (r. v. cca 1941, výrobca pravdepodobne Královopolská strojírna Brno, výr. č. 19211) je nízkostenný dvojnápravový vozeň bez klaníc. Vyrobený bol podľa objednávky z roku 1941 pre SŽ s číslom 33754, neskôr u ČSD niesol číslo 3-39897. Nosnosť vozňa je 18 t, vlastná hmotnosť je 12 t. Vozeň slúžil ako ochranný pri prepravách parného žeriavu na pracovné miesto, pričom nad vozňom spočíval výložník žeriavu a priamo na úložnej ploche boli položené hlavný a pomocný hák. Na vozni bývali uložené aj ďalšie pomocné prostriedky.
Predmetný žeriav č.137 spolu s ochranným vozňom č. 41 241 a vodným vozňom doslúžil v rušňovom depe Leopoldov v 70. rokoch 20. storočia. Do zbierok MDC bol prevedený 29.7.1986. V rokoch 1997 a 1998 boli všetky tri vozidlá v RD Nové Zámky reštaurované do vystavovateľného stavu pri príležitosti 150. rokov železníc na území Slovenska.
